HISTÓRIA ZÁCHRANY A SÚČASNÝ STAV ÚZKOROZCHODNEJ ŽELEZNICE NA ÚZEMÍ AREÁLU AGROKOMPLEXU NITRA
Ing.Wáclaw GIDASZEWSKI, Slovenské poľnohospodárske múzeum Nitra
Už skoro osemnásť rokov uplynulo od rozhodnutia o zastavení poľnej železnice na Štátnom majetku, n.p. Želiezovce a tak nastalo obdobie jej postupnej likvidácie. Železnička začala upadať do zabudnutia ako už predtým poľné železnice z okolia Sládkovičova , Šurian , Trebišova , Trnavy a inde.
Iba občas sem zablúdili novinári, železniční zberatelia a iní nadšenci, aby si oživili spomienky pri pamätníkoch zašlej slávy, ku ktorej bezpochyby tento druh koľajovej dopravy patril.
Rád by som Vás oboznámil so záchranou tejto technickej pamiatky a s jej rekonštrukciou v skanzene Slovenského poľnohospodárskeho múzea, ktorý sa nachádza v areáli Výstaviska Agrokomplexu Nitra.
V pôvodnom pláne výstavby poľnohospodárskeho skanzenu, ktorá začala v roku 1982 sa neuvažovalo s výstavbou poľnej železnice. V rámci vnútro muzeálnych diskusií bolo doporučené, aby toto významové skanzenové zariadenie dokumentovalo aj systém poľných železníc používaných na Slovensku od konca 19. storočia - najmä v blízkosti cukrovarov. Na základe týchto návrhov bol v júli 1984 vypracovaný projekt na 419 m uzavretý oblúk. Avšak po vytýčení trasy železnice, podľa toho projektu, v teréne sme rýchlo dospeli k názoru, že prevádzka poľnej železnice na takom malom okruhu by nemala zmysel a tiež technicky by bola ťažko zvládnuteľná. Po zvážení širokého okruhu otázok spojených s využitím a prevádzkovaním poľnej železnice sa ukázala potreba presunúť
Po konzultácii s hlavným architektom Agrokomplexu Ing. Vl. Libantom bola vytýčená trasa, ktorá prakticky viac menej ohraničuje teritórium skanzenu. Z týchto dôvodov bol zmenený aj projekt s tým, že sa počítalo s výstavbou 1600 m dlhého uzatvoreného oblúku. Autorom pôvodného projektu bol Ing. Zdenek Cipov a nového variantu Stredisko železničnej geodézie ČSD v Bratislave. Projektanti sa podieľali na vytýčení trati s tým, že po konzultáciách na investičnom oddelení Agrokomplexu sa dohodlo realizovať výstavbu železničného zvršku v dvoch etapách: - prvá etapa v dĺžke 650 m bola realizovaná od výstavy AX´85 a druhá, ktorou sa vytvoril uzatvorený oblúk do AX´86. Pretože išlo o špecifické investičné dielo, bol vytvorený poradný zbor pre výstavbu poľnej železnice, v ktorom hlavným predstaviteľom boli: Doc. Ing. Ladislav Križan, CSc., z SVŠT, Tichomír Koričanský - skúsený opravár rušňov z Valaskej, Ing. Jozef Vontorčík, CSc. - riaditeľ múzea, Ing. Anton Kolenička - riaditeľ ŠŽ v Podbrezovej, Ing. Drozda náčelník traťovej dištance Nitra, Ing. Karol Šiška - riaditeľ Agrokomlexu Nitra a iní.
Projekt trate už bol na svetle, takže ďalšou otázkou bolo z čoho postaviť tú trať. Pracovníci nášho múzea na základe predchádzajúcich prieskumov zistili, že v "najzachovalejšom" stave sa nachádzajú zvyšky poľnej železnice v Želiezovciach , aj keď v posudku o stave poľnohospodárskej úzkorozchodnej železničky zo dňa 14.6.1946 bolo uvedené, že "trať je vo veľmi nedbalom stave v dôsledku nedostatočného udržovania. Všeobecne boli zistené tieto nedostatky: Podvaly už niekoľko rokov neboli vymenené a podbité a často sa vyskytovali miesta, kde bolo až 8 podvalov za sebou zhnitých a nedržalo potrebný rozchod. Štrkové lože boli zarastané trávou, neboli odvodnené, miestami zase vôbec nebolo štrku, alebo boli v koľaji kríky. Výhybky boli v prevažnej časti tak opotrebované, že ich ďalšie ponechanie ohrozovalo prevádzku. Prípustný osobný tlak 6 ton býval značne prekročený a preto trať vykazovala značnú deformáciu."
Od roku 1946 trať nebola naďalej poctivo udržiavaná a preto chátrala, takže zub času veľmi poznamenal zvyšky vyše 64 km dlhej trate a jej strojového parku, z ktorého zostalo iba niekoľko vagónov na repu, prepravu sypkých hmôt, prepravu zvierat a jeden dieselový rušeň. Zo šiestich parných rušňov sa nezachoval ani jeden, všetky boli odovzdané do Kovošrotu.
Napriek týmto smutným skutočnostiam, sme boli radi, že sme vôbec niečo našli. A tak 21.2.1984 bola v Želiezovciach podpísaná dohoda medzi Štátnym majetkom n.p. Želiezovce a Slovenským poľnohospodárskym múzeom v Nitre, na základe ktorej boli odstúpené do zbierok múzea tri otvorené nákladné vagóny, jeden vagón na vývoz maštaľného hnoja, jeden zakrytý vagón pre zvieratá a jeden osobný vozeň. Okrem toho bolo pre múzeum odstúpené 800 m trate, výhybky a 2800 KS betónových podvalov. Na základe tejto dohody sa začala rodiť už konkrétna predstava o znovu postavení Želiezovskej železničky v areáli výstaviska Agrokomplex.
Najprv sme vyhľadali vhodný kus železničnej trate, z ktorého by sa dali vybrať koľajnice pre našu železničku. Bolo to neľahké, nakoľko z celkovej trate zostali už iba fragmenty a úsek Želiezovce - Jabloňové bol vyhradený pre pioniersku železnicu. Po prehliadnutí všetkých úsekov poľnej železnice sme sa rozhodli demontovať úsek Nýrovce - Maláš, pričom sme niekedy torzo zarastaných koľají skôr nahmatali nohami, ako vnímali očami. Demontovať koľajnice sme začali na jeseň roku 1984, svojpomocne. Najprv sa vyhľadávali spojky jednotlivých koľajníc, ktoré bolo treba čakanmi a rýľom odkopať a očistiť od pýru, zeminy a hrdze. Žiaľ odskrutkovanie spojok bolo takmer nemožné, takže väčšinu spojok sme odpaľovali kyslíkom a plynom. Odkopanie, čistenie spojok a ich odpaľovanie trvalo takmer mesiac. Každú koľajnicu sme museli aspoň po dvoch miestach podkopať, aby sa dali upevniť žeriavové laná a opatrným zdvíhaním uvoľňovať z pôdy. Okrem tohoto spôsobu sme používali na vyťahovanie koľajníc pásový traktor so špeciálne urobeným prípravkom na zachytenie koľajníc. Koľajnice boli upevnené na drevených a betónových podvaloch, pričom betónové podvaly nám robili podstatne väčšie problémy pri demontáži koľajníc, nakoľko upevňovacie skrutky boli silne skorodované. Aj keď sme používali pri demontáži žeriav alebo pásový traktor, nemohli sme veľmi zvýšiť tempo rozoberania trate a to z toho dôvodu, aby nedošlo k nadmernej deformácii koľajníc. Najzložitejšia však bola demontáž výhybiek, ktoré boli dlhé od 9 do 18 m a vo väčšine prípadov sme ich nakladali vcelku na trajler. Takto sme ich prevážali do Ivanky pri Nitre (10 km od centra mesta), kde sme zriadili opravárenské priestory. Tu boli výhybky rozoberané na jednotlivé časti a podľa stupňa opotrebenia určené na ďalšie použitie, regeneráciu alebovyradenie.
Koľajnice a výhybky zo Želiezoviec a okolia (Veľký Ďur, Karolina, Rozina a iných miest) sme prevážali na trajleroch, podvalníkoch a návesoch až do Vianoc 1984. Cez zimu sme zvážali vagóny zo Želiezoviec, V. Dvora, Nýroviec, Albertovho Dvora, Pohronského Ruskova - taktiež ich skládkou bol náš depozit Ivanka pri Nitre. Pri demontáži koľajníc a výhybiek a ich nakládke sme používali žeriavy skoro zo všetkých podnikov, ktoré sa v Želiezovciach a v okolí nachádzajú ako napr. Štátny majetok Želiezovce, Drevona, ZŤS Kirova Tlmače, Agrozet, Agrochemický podnik, OSP Levice, Cukrovar Pohronský Ruskov a iné. Nie vždy bola súhra medzi nakládkou ideálna, avšak sa nikdy nestalo, aby sme sa do Nitry vrátili naprázdno. Na preprave koľajníc, výhybiek a strojového parku sa zúčastňovali najviac tieto podniky mesta Nitry ako: Agrokomplex, OSP Hydromeliorácie, Cestné stavby, Okresná správa ciest, Mestský stavebný podnik, Plastika a iné.